+421 (0) 527877711 hzs@hzs.sk
Tiesňové volanie: 18 300

Attention Achtung Uwaga

Instructions  Anweisungen  Regulamin

uk.png de.png pl.png
  hu.png  
     

Mountain Rescue Service

Bergrettungsdienst

SnowSafe

HZS

snowsafe low.png hzs_app.png

Android iOS

Android iOS

Partneri

telekom_m.png


LOGO_STORIN_BANNER.png
TURISTICKA MAPA.SK

Najbližšie akcie



akcia.png

Aktuálne informácie z hôr

Načítavám... čakajte prosím.

Predpoveď počasia pre hory na dnes

Načítavám... čakajte prosím.

Výstrahy ku dňu 21. 01. 2017

Načítavám... čakajte prosím.

Legenda:

Legenda - farby Legenda - ikonky

Aktuálne informácie

ZobraziťSkryť
Tu nájdete všetky najdôležitejšie informácie týkajúce sa momentálneho stavu v horách na dnešný deň: 21. 01. 2017

História

História Nízkych Tatier

Horská služba Nízke Tatry - sever

Do roku 1953 dobrovoľne vykonávali záchrannú činnosť miestni znalci hôr, chatári a lyžiari. Začiatkom 50-tych rokov začínajú snahy o organizovanú záchrannú činnosť rozvoj turistiky a lyžovania nadobúda v povojnových rokoch veľké rozmery. V roku 1946 začína výstavba sedačkovej lanovky z Jasnej na Chopok. Po dokončení prvého úseku v roku 1949 ešte viacej vzrastá návštevnosť v letných aj v zimných mesiacoch. V tomto období už existuje spolupráca zo záchranným zborom KSTL vo Vysokých Tatrách. Záchranný zbor poriada kurzy a cvičenia, ktorých sa zúčastňujú chatári a ich zamestnanci z Nízkych Tatier. Takto získavajú poznatky od kolegov, kde záchranná činnosť má dlhšiu tradíciu . Prvým veliteľom Horskej záchrannej služby bol v roku 1943 menovaný MUDr. Ivan Bodický z Liptovského Mikuláša. Na jar v roku 1950 ustanovuje KSTL – Veliteľstvo horskej záchrannej a zdravotnej služby pre Nízke Tatry zo sídlom v Jasnej pod Chopkom . Je to prvý krok o systematickú a organizovanú záchranu činnosť. Náčelníkom sa stal MUDr. Ivan Štípala. Finančnú otázku riešil Ústredný výbor Sokola.

Veliteľstvo Horskej  záchrannej a zdravotnej služby podalo návrh na telefonizáciu chát a horských objektov. Zriaďovalo stanice prvej pomoci na chatách a hájovniach. Takto bolo do roku 1951 zriadených 26 záchranných staníc a vyše 100 hájovní v oblasti bolo vystrojené sanitným materiálom.

Snahu o organizačné zjednotenie horských záchranných služieb v rámci telovýchovnej organizácie bola 21.12.1951 zvolaná porada na slovenskom úrade pre telesnú výchovu a šport s pracovníkmi HZZS Malá Fatra ( p. Wejner ), Nízke Tatry ( p. Fiška ), Vysoké Tatry ( Ing. Šimo ). V novembri 1951 sa v Nízkych Tatrách na Mikulášskej chate pri Vrbickom plese uskutočnil kurz pre pracovníkov HZZS z celého Slovenska.

Po mnohých rokovaniach sa v roku 1953 rozhodnutím Štátneho výboru pre telesnú výchovu a šport a na návrh Slovenského výboru pre telesnú výchovu a šport zakladá celoštátna organizácia, ktorá dostala názov Horská služba. Jej pracovníci boli začlenení do podniku Turista.

Rok 1953 sa stal prelomovým a v znamení vytvorenia Horskej služby Nízke Tatry – sever zo sídlom v Jasnej. Prvým náčelníkom bol p. Peter Droppa a terénnym pracovníkom p. Ján Kresák. Členská základňa mala 30 dobrovoľných členov. Materiálne a technické vybavenie bolo veľmi skromné. V Jasnej boli len 2 ks zvozných - kanadských saní. V tomto roku sa

23. – 30. novembra na Luční boude v Krkonošiach koná prvé školenie cvičiteľov I. triedy.

Z našej oblasti sa zúčastnili p. Ferenčík a p. Kresák. Bol zvolený aj prvý oblastný výbor Horskej služby. Predseda – p. Ferenčík , náčelník oblasti – p. Droppa, členovia : p. Benko, p. Rozbořil, MUDr. Čajka , p. Ošvalda a p. Kresák – terénny pracovník.

V roku 1954 sa po odchode p. Droppu stáva náčelníkom oblasti Ján KRESÁK, ktorý vedie túto oblasť až do roku 1986. Svoje spomienky na 33 rokov práce v Horkej službe zaznamenal vo svojej knihe, ktorú vydal už ako dôchodca v roku 1990.

V roku 1960 sa začína z výstavbou domu HS v Jasnej ako súčasť akcie „ Z“ MsNV Liptovský Mikuláš, ktorej hlavným iniciátorom bol práve p. Kresák.

O nešťastiach a záchranných akciách sa dočítate v stati o obetiach hôr. Treba pripomenúť udalosť kedy bol v roku 1969 na lavínovej akci v Holičnej prvý krát nasadený a použitý vojenský vrtuľník MI-4.

V tejto štruktúre pracovala Horská služba do roku 1993. Potom sa stala občianskym združením z názvom Horská služba na Slovensku. Od roku 2003 zlúčením oblastí Nízke Tatry – sever a juh, vzniká Oblastné stredisko Nízke Tatry, Horskej záchrannej služby.

 

Horská služba Nízke Tatry – juh

Záchrannú službu na južnej strane Nízkych Tatier vykonávali kedysi dobrovoľníci a zamestnanci z rekreačných miest na Trangoške, Ďumbieri, Veľkom Boku a Chabenci. Po II. svetovej vojne v Nízkych Tatrách začína turistický a hlavne lyžiarsky ruch. Ožívajú znovu svahy na Ďumbieri i na Chabenci a hlavne na Chopku. S prílevom lyžiarov zvyšuje sa aj počet úrazov a aj chaty volajú po lepšom sanitnom vybavení.

Začiatkom 5O-tych rokov sa v Brezne vytvoril života schopný kolektív horolezcov a lyžiarov okolo nestora breznianskych horolezcov Dr. Jána Zibrína. Tí sa pri svojich cestách do Vysokých Tatier stretali s prácou Tatranskej horskej a záchrannej služby a podľa nich sa rozhodli zorganizovať záchrannú činnosť na južnej strane Nízkych Tatier. Tento zámer dostal konkrétnu podobu až v roku 1954, kedy vznikla celoštátna organizácia Horskej služby a 4. apríla 1954 bola v Brezne založená Horská služba Nízke Tatry-juh. Prvým vedúcim oblasti sa stal Zdeno Zibrín, prvým predsedom oblasti bol Alexander Steiner. Ďalšími dobrovoľnými členmi boli: L. Murinák, M. Chovanec, Dr. V. Murgaš, L. Jorčík, E. Badányi, MUDr. Pinka, I. Vytřísalová, F. Jirmer, J. Tóth. Postupne boli vybudované záchranné stanice HS na Kosodrevine, Trangoške, Srdiečku a v roku 1985 bol dokončený Dom HS na Táloch.

Horská služba Nízke Tatry-juh pôsobí na južnej strane Nízkych Tatier od západu z Hiadeľského sedla po Vernár na východe a prirodzenú hranicu medzi oblasťou Horskej služby Nízke Tatry - sever tvorí hlavný hrebeň pohoria. Táto hranica je teoretická, pretože obe oblasti pri náročných prácach vo vysokohorskom teréne, ale hlavne pri pátracích a záchranných akciách úzko spolupracujú.

Východiskovými miestami pri vstupe do južnej časti Nízkych Tatier sú Brezno a Podbrezová, pri nástupoch na hrebeňovú túru sú to Šumiac, Telgárt alebo Donovaly. Na hlavnom hrebeni sa nachádzajú turistické útulne Andrejcová (1420m/m), Ramža (1270 m/m), útulňa pod Chabencom (1650m/m) a celoročne otvorená chata M. R. Štefánika pod Ďumbierom(1730m/m) a Kamenná chata pod Chopkom (2000m/m).

Aj keď južné svahy Chopka patria medzi najlepšie lyžiarske terény na Slovensku, po spoločenských zmenách v roku 1989, zjazdové lyžovanie v tomto stredisku upadlo a už niekoľko rokov čaká na lepšie časy. Zato v posledných rokoch nastal výrazný rozvoj skialpinizmu na južných svahoch N. Tatier a hlavnom hrebeni, ktoré poskytujú ideálne podmienky pre tento šport. Horolezecky je zaujímavá severná stena Ďumbiera, ktorá v zime poskytuje množstvo mixových výstupov. V lete je najviac navštevovaná čast severnej steny zvaná Štiavnica so starými technickými cestami i novými výstupmi.