+421 (0) 527877711 hzs@hzs.sk
Tiesňové volanie: 18 300

Attention Achtung Uwaga

Instructions  Anweisungen  Regulamin

uk.png de.png pl.png
  hu.png  
     

Mountain Rescue Service

Bergrettungsdienst

SnowSafe

HZS

snowsafe low.png hzs_app.png

Android iOS

Android iOS

zmluvné podmienky

Partneri

telekom_m.png


LOGO_STORIN_BANNER.png
TURISTICKA MAPA.SK

Najbližšie akcie



Memoriál Vlada Tatarku a Petra šperku
lucas.png

Aktuálne informácie z hôr

Načítavám... čakajte prosím.

Predpoveď počasia pre hory na dnes

Načítavám... čakajte prosím.

Výstrahy ku dňu 12. 12. 2017

Načítavám... čakajte prosím.

Legenda:

Legenda - farby Legenda - ikonky

Aktuálne informácie

ZobraziťSkryť
Tu nájdete všetky najdôležitejšie informácie týkajúce sa momentálneho stavu v horách na dnešný deň: 12. 12. 2017

Popis oblasti

Popis oblasti - Slovenský raj

Slovenský raj sa nachádza v SV oblasti Slovenského rudohoria

Územie možno ohraničiť terennými znakmi nasledovne :

  • na S železničnou traťou Žilina – Košice medzi zástavkami Vydrník a Teplička n. Hornádom
  • na V štátnou cestou Spišská Nová Ves – Hnilčík
  • na J červenou značkou cestou Hrdinou SNP na úseku medyzi sedlom Suľová a sedlom Besník
  • hranicou na Z je približne trasa štátnych ciest spájajúcich sedlo Besník, Pusté Pole, Popovu, Vernár, Spišský Štiavnik, Hrabušice a Vydrník.

V reliefe Slovenského raja dominujú dva základné geomorfologické formy, ktoré majú najväčšiu zásluhu na jeho atraktivosti. Sú to krasové planiny a riečne doliny. Najtypickejšie krasové planiny sú: Glac, Geravy, Pelc a Skala. Rozčlenené územie zvýrazňujú zárezove kaňony Hornádu a Hnilca v okrajových oblastiach a vo vnútri oblasti predovšetkým známe tiesňavy : Kysel, Sokolia dolina, Veľký Sokol, Piecky, Suchá Bela a ďalšie. V slovenskom raji je bohatý vývoj podzemných krasových javov : jaskyň a priepasti. Najvyššou kótou národného parku Slovenský raj je Predná hoľa 1545 m. Najnižšie miesto je Hornád pri Smižanskej Maši 473 m.

Oblasť Slovenský raj bola osídlená i keď len sporadicky už od neolitu ( mladšej doby kamenej ). Najstaršiu fázu osidlenia z neolitu predstavuje Hradisko, v katastri obce Smižany. Je to jediné doteraz známe výššinné neolitické sídlisko v Hornadskej kotline. Archeologické nálezy svedčia o tom, že Slovenský raj bol intenzívne osídlovany a domáce obyvateľstvo využívalo vo svojom dennom živote železo. I keď je Hornádska kotlina vyššie položená, bolo tu husté osídlenie s produktívnym poľnohospodárstvom. Niektoré osady sa venovali baníctvu, kopali železnú rudu a zväčšia na mieste ju spracovávali, povrchovo dobývali meď. Pri tatárskych nájazdoch v 1241 – 47 na Spiš, ľud hľadal útočisko na mieste, ktoré už v 13. storočí nazývali Skala útočiska - Lapis refugie a dnes ho poznáme pod menom Kláštorisko. V 15. stor. v pôsobení vojenských výprav bratríkov na Spiš ktorých viedol Peter Aksamit bol vybudovaný kamenný hrad na Zelenej hore.

O počiatku turistiky v Slovenskom raji môžeme hovoriť iba po objavení Dobšinskej ľadovej jaskyne banským inžinierom E.Ruffínym dňa 15.júla 1870. O organizovanej turistike však možno hovoriť až po roku 1873, keď vznikla prvá turistická organizácia v Uhorsku – „Uhorský karpatský spolok „ so sídlom v Kežmarku a od roku 1891 v Spišskej Novej Vsi. Roku 1898 turisticky objavili a sprístupnili tiesňavu Veľký Sokol pod vedením prof. Martina Rotha. Postupne boli objavené a sprístupnene 1899 Malý Sokol, 1907 Kysel, 1910 Suchá Bele, 1911 Piecky, 1912 Sokolia dolina, 1960 Kláštorska, 1963 Zejmarska, 1974 Prielom Hornádu. V roku 1921 v I.ročníku časopisu Krásy Slovenska sa po prvý raz objavuje v tlači pomenovanie SLOVENSKÝ RAJ .Prvu turistickú útulňu na Kláštorisku vybudovala miestna pobočka Karpatského spolku v Spišskej Novej Vsi roku 1922. Zásluhou Horskej služby Slovenský raj bol v roku 1974 ukončený chodník a Prielome Hornádu a to od Hrdla Hornádu až po jeho sútok z Bielym potokom . Chodnik nesia názov „ Chodník Horskej služby Prielom Hornádu „ 21.8.1964 bol Slovenský raj vyhlásený za Chránenu krajinnú oblasť a 18.1.1988 za Národný park. V Národnom parku Slovenský raj je povolený prechod tieňavami iba v smere nahor – to znamená v smere proti toku potoka.