Výstrahy: lavínové nebezpečenstvo Mierne Sneh a ľad - 1. stupeň

Horská služba jubiluje

Dňa 20.1.2020 sme si pripomenuli 70.výročie založenia prvej profesionálnej organizácie horskej služby na Slovensku.

Už v druhej polovici 19. storočia, rozšírením železničného spojenia Košicko-Bohumínskej železnice, začala sa zvyšovať návštevnosť Tatier. S pribúdaním turistov, a s tým spojenými úrazmi, pomáhal v tom čase založený Uhorský Karpatský spolok, horskí vodcovia a správcovia chát. Postupne boli školení v poskytovaní prvej pomoci a oboznamovali sa s prvými technickými pomôckami a možnosťami transportu ranených za pomoci koní. Pred 1. svetovou vojnou sa vedenie vtedajších smokoveckých kúpeľov na čele s lekármi, zhodli spolu s predstavenstvom Budapeštianskeho univerzitného horolezeckého spolku, na nevyhnutnosti založenia Tatranskej dobrovoľnej záchrannej služby. Výbor bol tvorený šiestimi obvodmi od Liptovského Mikuláša, po Tatranskú Javorinu. Po prvej svetovej vojne stagnujúcu organizáciu zrušili. V záchrannej činnosti v nasledujúcich desaťročiach pokračovalo postupne viacero združení –  zriadený KČST, Dobrovoľný záchranný zbor v Tatranskej Polianke, Spolok Československého Červeného kríža v Tatranskej Lomnici, Sdruženie pre záchrannú službu v Tatrách, so sídlom vo vile Ilona v Starom Smokovci. V štyridsiatych rokoch 20. storočia pokračoval v činnosti Záchranný sbor KSTL, ktorého členovia postupne vypracovali niekoľko návrhov na sprofesionalizovanie horskej služby. Hlavným argumentom bol vysoký nárast návštevnosti, a s tým spojenej úrazovosti. Po rokovaniach výboru ZS KSTL Starý Smokovec s povereníkom SNR Michalom Chudíkom, s predsedom Jednotného národného výboru (JNV) Jánom Uhríkom a prednostom JNV Štefanom Fabiánom, dospeli k dohode, že od 20.januára 1950 novovzniknutá Tatranská horská služba (THS) bola organizačne začlenená pod JNV. Prví traja profesionálni pracovníci THS – Ing. Vladimír Šimo (náčelník), Marta Šimová (tajomníčka) a Július Andráši, začali ešte v tom istom roku pracovať v nových priestoroch vily Klára v Hornom Smokovci. Postupne sa zamestnancami THS stali Oktavián O. Krejčí, Július Parák a Koloman Hrnčiar. Budova zahrňovala aj priestory pre technické vybavenie, dielne, kancelárie a byt pre náčelníka. V roku 1957 prešla Horská služba pod Tatranský národný park, čím sa stala až do roku 2000 jeho organizačnou jednotkou. Popri profesionálnej organizácií pôsobili vo Vysokých Tatrách aj dobrovoľníci v Dobrovoľnom zbore THS, od roku 1954 celoštátne zastrešení HS ČSZTV.

Za nasledujúce štyri desiatky rokov Horská služba výrazne napredovala. Technické vybavenie, určené pre záchranu pacienta, bolo privezené z Rakúska už v prvých rokoch fungovania organizácie. Prvé stacionárne rádiostanice fungovali na konci päťdesiatych rokov. V šesťdesiatych rokoch pribudol do vybavenia snežný skúter Bombarder. Veľký pokrok v záchrannej činnosti nastal v roku 1966, kedy sa po prvom lavínovom kurze v Tirolských Alpách začal pri lavínových nehodách v Tatrách nasadzovať pátrací pes. V roku 1962 bola v horskom prostredí nasadená prvýkrát aj letecká technika. Vrtuľník Mi-4 Ministerstva vnútra vtedy s posádkou pátral po nezvestných osobách v Javorovej doline a Belianskych Tatrách. O rok neskôr sa v Mengusovskej doline uskutočnili plánované letové skúšky s prototypom československého vrtuľníka Z-35. Ešte v júli sa však predčasne skončili poškodením vrtuľníka pri pristátí na brehu Popradského plesa. Príčinou poškodenia bolo zachytenie chvostového rotora o terén. Do ostrej záchrannej akcie bola prvýkrát nasadená letecká technika v septembri roku 1965. V Zlomiskovej doline vďaka nej úspešne zachránili zranenú juhoslovanskú horolezkyňu. Už v roku 1969 však došlo k tragickej nehode vrtuľníka Mi-4, kedy vo Veľkej Studenej doline zahynul pracovník HS Eugen Šándory. Napriek tomu sa letecká technika osvedčila a v sedemdesiatych rokoch. S jej pomocou vyriešili dva nové vrtuľníky, Mi-2 a ministerský vrtuľník Mi-8 niekoľko úrazov. Najväčšou tragédiou pri leteckej záchrane v horách ostal pád vrtuľníka Mi-8 počas záchrannej akcie v Mlynickej doline, kedy prišlo o život spolu 5 záchranárov HS, pilot vrtuľníka a palubný mechanik. Zachrániť s ťažkými zraneniami sa podarilo iba dvom členom posádky – záchranárovi Ladislavovi Janigovi a druhému pilotovi Svätoplukovi Nitschovi. Významný posun vpred nastal až v roku 1990 kúpou vlastného vrtuľníka Alouette III. V súčasnosti využíva HZS predovšetkým na pátracie akcie vrtuľníky Letky MV SR – vrtuľník Mi-171 a od roku 2015 novší typ Bell 429. Dôležitou a nevyhnutnou súčasťou pri náročných a ťažkých zásahoch v horskom teréne naďalej ostáva spolupráca leteckých záchranárov a horských záchranárov vo všetkých horských oblastiach prostredníctvom záchranárskych vrtuľníkov Bell 429 a Agusta A109 K2.

Až do roku 2000 vykonávalo záchrannú činnosť v horách na území Slovenska súbežne viacero organizácií: Vo Vysokých Tatrách THS ŠL TANAP-u, Horská služba na Slovensku, Dobrovoľný zbor THS, Horská služba Banská Bystrica. Významným krokom na neľahkej ceste sa v roku 2000 stalo prijatie Tatranskej horskej služby ŠL Tanapu do medzinárodnej organizácie, združujúcej horské záchranné systémy, IKAR-CISA. V nasledujúcich rokoch prebiehali rokovania medzi Horskou službou na SR a Tatranskou horskou službou. Neskôr sa rokovania niesli už v duchu  zjednotenia oboch zložiek a ich začlenenia pod rezort Ministerstva vnútra SR. V roku 2003 došlo k delimitácií majetku zo ŠL Tanapu, a zároveň boli zamestnanci oboch zložiek preradení do jednotnej HZS. V rovnakom roku sa už samotná HZS stala členom IKAR-CISA. S účinnosťou od 1. januára 2003 bol prijatý zákon č.544/2002 Z.z. o Horskej záchrannej službe. Stalo sa tak presne 50. rokov od založenia prvej dobrovoľnej organizácie, ktorá pomáhala v horách osobám v núdzi. V roku 2008 sa profesionálni horskí záchranári zaradili do štátnej služby, rovnako ako hasiči, prislúchajúci pod zákon 315/2001 Z.z. o Hasičskom a záchrannom zbore.

Naďalej však podstatnou súčasťou pri vykonávaní záchrany v horách ostala aj dobrovoľnícka zložka. V roku 2012 prišlo k spojeniu profesionálnych a dobrovoľných záchranárov, čím vznikla jednotná organizácia, zastrešujúca okrem profesionálnych a dobrovoľných záchranárov aj dobrovoľných záchranárov na lyžiarskych tratiach, bez ohľadu na horstvo, s názvom „Asociácia horských záchranárov“. Hlavnou myšlienkou združenia je zvýšenie efektivity záchrany v horách na základe vzájomnej spolupráce, ktorá stojí na spoločnom systéme vzdelávania a jednotných postupoch. Za týmto účelom bolo v novembri roku 2016 podpísané Memorandum o spolupráci medzi AHZ a HZS.

Dnes už profesionálna organizácia HZS, ktorej  primárna náplň práce je záchrana a pomoc osobám, ktoré sa ocitli v horskom teréne v tiesni, naďalej napreduje. Za posledných 20 rokov sa zvýšili nároky na prácu záchranárov, zvyšuje sa ich odbornosť, zdokonaľuje technika. Školiace stredisko zodpovedá za udržanie odbornej spôsobilosti v špecifických činnostiach ako je: pozemná záchranná činnosť, záchranná činnosť pomocou vrtuľníka lanovou technikou, jaskynná záchranná činnosť, záchranná činnosť v lavíne, záchranná činnosť pomocou lavínového a pátracieho psa, záchranná činnosť na lyžiarskej trati. Horskí záchranári každý rok absolvujú školenia a cvičenia nielen na domácej, ale aj medzinárodnej pôde. Spolupracujú s inými zložkami vrámci IZS, s dobrovoľnými záchranármi, leteckými záchranármi, so záchranármi v zahraničí (Topr, Gopr, Horská služba ČR) sa vzájomne podieľajú na záchranných akciách, vrámci programu „Záchranársky modul“ sú pripravení zasiahnuť kdekoľvek vo svete, najmä pri plnení úloh po živelných pohromách. Do oblasti s pôsobnosťou HZS sa za ostatné roky pridali aj Kysucké Beskydy, Javorníky, Kremnické vrchy a Poloniny. Zaviedlo sa jednotné tiesňové číslo HZS „18 300“, ktoré je k dispozícií osobám v tiesni 24 hodín denne, 7 dní v týždni. Do prevádzky sa zaviedla aj Aplikácia HZS, ktorá umožňuje návštevníkom so smartfónov kontaktovať HZS v núdzi aj prostredníctvom sms. Príslušníci strediska lavínovej prevencia v Jasnej celoročne sledujú poveternostné podmienky, kontrolujú a vyhodnocujú terénne meteostanice, v zime spolu so školenými pyrotechnikmi vykonávajú odpal lavín pri lyžiarskych svahoch. Začiatkom tohto roka bola zriadená Bezpečnostno-operatívna jednotka, ktorej úlohou bude preventívna činnosť, vyhodnocovanie úrazov a smrteľných úrazov na lyžiarskych tratiach a v horskom teréne v spolupráci s príslušníkmi PZ.

Záchrana v horách, od svojho vzniku, kedy bola postavená na dobrovoľnosti a nadšení pár jednotlivcov, prešla do súčasnosti obrovský kus cesty. S odhodlaním, vytrvalosťou a kúskom sebazaprenia dokážeme na ceste do budúcnosti horskej záchrany zájsť ešte ďalej.

Zdroj: Mesto Vysoké Tatry včera a dnes, Monografia, kolektív autorov, (I. Bohuš, I. Bohuš ml.),2018

          Horská záchranná služba, Vysoké Tatry, kolektív autorov,2010